Úplný laik pri posudzovaní vína dokáže len stroho konštatovať " chutí
mi" alebo " nechutí mi". Skúsený degustátor je naopak schopný
analyzovať senzorické prejavy vína až po tie najjemnejšie nuansy.
Osvojením si základných pravidiel pri ochutnávaní vína, a otvoreným a
vnímavým prístupom pri jeho konzumácii môže každý z nás pokročiť od
laika k znalcovi. Potrvá to dlho, ale na naše zmysly čaká veľa pekných,
doteraz netušených vnemov, a aj niekoľko neríjemných pocitov. Výsledkom
nech sú skúsenosti, ktoré nám pomôžu pri výbere vín na každú
príležitosť.

Pri dedustácii je potrebné dodržiavať niekoľko "maličkostí" :

• voľba správneho pohára; najlepší je z číreho skla na stopke,
  tulipánovitého tvaru pre biele a ružové vína, väčšie guľaté kalichy pre
  červené vína a štíhle tzv. flauty používame na sekty
• správna teplota podávaného vína
• dostatok svetla

Pri posudzovaní vína sa sústredíme na vzhľad, vôňu a chuť vína. Pritom sa nám vytvára celkový dojem.

Vzhľad vína

Pri vzhľade vína posudzujeme jeho čírosť a farbu, prípadne viskozitu.
Čírosť vína najlepšie uvidíme oproti svetlu. Tak sa aj najlepšie zistia
chyby vín prejavujúce sa rôznymi zákalmi. Ak sa víno v pohári pekne
trbliece, hovoríme že má iskru. V bielych vínach občas vidno vínny
kameň. Ten nás môže potešiť, v pohári máme naozaj kvalitné víno. V
červených vínach, hlavne v starších a kvalitných môžeme pozorovať depot,
čo sú vyzrážané farbivá a triesloviny. Nie je chybou vín a môžeme ho
odstrániť dekantáciou.

Keď sa na víno pozrieme oproti bielemu podkladu, môžeme najlepšie
určiť jeho farbu. Intenzita farby závisí od odrody, ale aj od spôsobu
výroby a veku vína. Pri bielych vínach vyrobených reduktívnou metódou sa
objavujú farby niekedy až vodnaté, zelenožlté, žltozelené, pri starších
vínach sýtožlté, zlatisté až jantárové ktoré patria tokajským výberom
alebo vínam typu sherry a farba je aj dôsledkom výroby vína za prístupu
kyslíka.

Farebné odtiene ružových vín závisia od použitej odrody ale hlavne od
výrobného postupu, dĺžky macerácie pomletých bobúľ. Rozoznávame odtiene
od bledoružovej cez tmavšie lososové až po svetločervenú.

Pri červených vínach sa vyskytujú farby rubínovočervené,
fialovočervené, aj úplne tmavé atramentové ktoré sú príznačné pre odrody
tzv. farbiarok.

Vek vín sa odzrkadľuje na farbe, biele vína vekom tmavnú, červené
naopak kvôli vyzrážanému farbivu sa stávajú skôr svetlejšími. Hnedasté
odtiene môžu naznačovať oxidáciu.

Všimnime si aj viskozitu. Ak víno pomaly steká po stenách pohára, znamená to že má vyšší obsah alkoholu alebo glycerolu.

Vôňa vína

Ak chceme aby sa vôňa vína dobre rozvynula, je potrebné ho naliať do
správnych pohárov a dbať na primeranú teplotu. Pri príliš nízkej teplote
víno ostáva uzavreté, neuvoľní dostatočne buketné ani chuťové zložky,
ak je víno veľmi teplé, vystupuje do popredia vôňa alkoholu ktorá dokáže
zastrieť väčšinu aróm.

Čuchom môžeme odhaliť aj bežné chyby vína akými sú napr. oxidácia, nadbytok oxidu siričitého, octovatenie, sírovodík a pod.

Vôňu vína môžeme rozdeliť na vône primárne ktoré závisia od odrody hrozna, sekundárne tie vznikajú pri spracovaní hrozna a výrobe vína a terciálne, ktoré sa objavujú pri vyzrievaní vína.

Vôní ktoré môžeme rozoznávať vo víne je veľmi mnoho, ale môžeme ich
zaradiť do niektorých z nasledovných kategórií: kvetinové, ovocné,
korenisté, živočíšne, rastlinné, zemité, chemikálií, drevín a pod.

V bukete sa veľmi intenzívne prejavujú vek a kvalita vína. Mladšie
vína sa väčšinou prejavujú sviežou ovocnosťou, prípadne
kvetinovo-korenistou arómou, staršie vína uvoľňujú arámy pomaľšie, a
veľakrát sa v nich objavujú vône živočíšne, zemité alebo medu, čokolády,
tabaku. Na uvoľnenie aróm pomáha preliatie vína do karafy.

Intenzívny, čistý, charakteristický buket odráža kvalitu vína dokonca viac ako jeho chuť.

I keď vzhľad a vôňa vína nám prezradí vačšinu jeho vlastností, chuť nám musí potvrdiť či je víno naozaj dobré.

Chuť vína

Keď víno ochutnáme, nevnímame len chuť sladkú, slanú, kyslú alebo
horkú. Snažme sa vnímať aj plnosť, harmóniu, pocity tepla, hladkosť,
dĺžku chuťového vnemu, intenzitu a pod.

Ako prvé možno zacítime sladkosť a kyslosť. Pokiaľ opomenieme lacné
stolové vína dosládzané repným cukrom tak sladká chuť závisí od zvyškov
prírodného cukru vo víne. Ten sa vytvára v bobuľiach hrozna. Podľa toho
rozdeľujeme vína na suché až sladké (viď tabuľka). Pocit sladkej chute
sa objavuje aj v suchých vínach pri vyššom obsahu alkoholu alebo vínach
barikových.

Sladkosť však musí byť vo víne vyvážená kyselinkami, inak by bolo
víno fádne, tenké. Telo vína dotvárajú aj triesloviny, alkohol a ďaľšie
látky tzv. bezcukorný extrakt. Harmonické je víno v ktorom sú jeho
jednotlivé zložky vyvážené.

V mladých vínach často cítime vyšší obsah kyselín, dodávajú mu
sviežosť, alebo trieslovín ktoré pôsobia drsne, zvieravo. Vekom sa tieto
zložky zjemňujú, zaguľacujú.

Príjemná alebo niekedy nepríjemná horkastá chuť sa občas objavuje v dochuti, po prehltnutí vína.

Môžeme tiež sledovať aký dlhý chuťový vnem po sebe víno zanecháva. Ak
rýchlo pominie, hovoríme že víno je krátke, ak pretrvá niekoľko sekúnd
či dokonca minút, hovoríme že víno je dlhé.

Celkový chuťový vnem posudzujeme aj v súvislosti s odlišnosťami
jednotlivých odrôd hrozna. Niektoré oplývajú vyšším obsahom kyseliniek,
iné majú vysoký obsah trieslovín alebo cukru. Určité vína obľubujeme pre
to že sú ľahké, svieže, od iných vyžadujeme mohutnosť, plnosť.

Veľký vplyv na tieto vlastnosti má samozrejme aj počasie v danom roku.